Čo ste možno o vode nevedeli..

Keď sa narodíte, ste asi z troch štvrtín voda, ale keď umierate, tak obsah vody tvorí asi len polovicu. Čo sa s ňou stalo? Jednoducho bola nahradená v tele soľami v takom množstve, že už to jednoducho nevydržalo a je po ňom (..a väčšinou aj po vás).  Človek vážiaci 100kg, by mal ideálne obsahovať 75 kg vody a po asi 70 rokoch, teda po cca 25.000 dňoch má o 25.000 g solí viac a stratil neuveriteľných 25 l vody! To činí matematicky asi 1 g usadenín za deň, ale nie je to lineárny proces. Zo začiatku sa usadzuje v organizme menej tohto "odpadu" a pribúdajúcim vekom stále viac.
 
kvapka vodyRôzne podoby vody

Voda má mnoho podôb. Aj tá tekutá. Molekuly vody tvoria kompaktné zhluky o počte molekúl n.

Ak je n rádovo v jednotkách, jedná sa o plyn. Ak je n v desiatkach,  ide o teplú, až horúcu vodu s vysokou rozpustnosťou. Maximálna rozpustnosť horúcej vody je daná malými zhluky molekúl vody, medzi ktorými je veľa medzier, kam sa zmestia veľké množstvo iónov solí a rozpustných látok. Podobne je na tom aj voda teplejšia, alebo voda, ktorá prešla varom. Voda studená z vodovodu, zo studní a podobných zdrojov má n niekoľko stoviek a jej schopnosť rozpúšťať je výrazne menšia. Avšak napríklad voda z roztopeného snehu a ľadu má veľkosť n niekoľko tisícov a viac a jej schopnosť niečo rozpúšťať je minimálna. Napríklad destilovaná voda má n veľmi malé a jej rozpustnosť je značná. Ak by ste sa chceli zbaviť  svojich usadených solí v bunkách a napiť sa destilovanej vody, tak budete riediť ióny sodíka v mimobunkovom priestore a po vstrebaní tejto vody do bunky aj ióny draslíka z vnútornej strany bunkovej steny. To zmení vlastnosti bunkových stien, čo spôsobí, že bunky sajú neprimerane vodu a prestanú v lepšom prípade fungovať a v tom horšom odumrú. Piť pravidelne destilovanú vodu môže znamenať značné poškodenie organizmu. Je to jednoduchý fyzikálny fakt. Ľudia si všimli, že tam, kde sa pije voda z ľadovcov a snehu, je cez veľmi nevhodné tamojšie životné podmienky človeka obvyklá značná dĺžka života. Spôsob spracovania potravy nedovarením, zuhoľnatením, mikrobiálnym znečistením atď, alebo životný a pracovný štýl v malých vydýchaných a zafajčených priestoroch, prípadne drina v ľadovom povetrí by opotrebovali človeka za tridsať rokov do hrobu. Napriek tomu sa ľudia v takých lokalitách dožívajú o stovku viac.

Vedci už dávno zistili, že klíčivosť semien, ktoré boli zalievané roztopenou vodou z ľadu a snehu sa výrazne znásobuje, ale naopak prevarenou vodou znižuje.  Tiež, že kultúry telesných tkanív i starých ľudí kultivované v laboratóriu sa dožívajú tisícov bunkových delení a dokonca sa samovoľne zbavujú chorôb, ale v žijúcim človeku je to len biedna päťdesiatka bunkových delení na jeden život. Tak kde je chyba?


Všetko je závislé na troch pilieroch života, ktoré spolu musia byť v rovnováhe. Prvý pilier sú vstupy, druhý životná aktivita a tretí výstupy. Prvý pilier môžeme ovplyvniť tak, aby sme jedli, pili, dýchali to najkvalitnejšie, čo zároveň zodpovedá predpokladanej telesnej a životné aktivite, a podľa toho, aké sú naše telesné možnosti čistenia, čiže výstupov. Druhý pilier aktivity je nutné prispôsobovať tomu, čo do nás ide na jednej strane a čo z nás nevyhnutne musí vychádzať, aby sa to v tele nehromadilo. Tretí pilier spočíva v tom, aké sú dané možnosti čistenia pri rôznych aktivitách, avšak podľa toho, čo sme do seba vložili a tiež čo je ešte treba do tela vložiť, aby mohlo dochádzať ku kvalitnému čisteniu. Toto si zapamätajte ako životnú múdrosť, inak vám niektoré tkanivo nemusí vydržať ani tých päťdesiat bunkových delení.

kvapky vodyKatióny a anióny vo vode

V telesných bunkách je usadené značné množstvo väčšinou organických solí. Koľko ich je?

Úplne jednoduchým úsudkom podľa prvého odseku je to štvrtina vašej hmotnosti pred smrťou. To je skutočne veľa, teda okolo 20 kg.  V litri pitnej vody je obsiahnutých väčšinou viac ako 0,04 g katiónov. Anióny v pitnej vode sú prevažne bezproblémové uhličitany, sírany a chloridy s relatívne malými molekulami, a z toho ešte oxid uhličitý môžeme vydýchať. Obsah nebezpečných dusičnanov a dusitanov nesmie podľa hygienické normy presiahnuť hodnotu 50 mg / l. V tele sa jedná ale o soli organických kyselín, ktorých anióny sú nielen neobyčajne veľké, ale aj dosť zle rozpustné, a tie blokujú pri sebe katióny. Denne v organizme zostane usadených asi pol až jeden gram organických solí. Po štyridsiatke sú to až dva gramy! Hromadia sa v nás, nahrádzajú vodu a zmenšujú odkladací priestor o neuveriteľných 10 kg do štyridsiatky a 20 kg do šesťdesiatky, stačí si to spočítať. Preto sa postupne zvyšuje koncentrácia solí v obehu a tým sa stále zvyšuje aj rýchlosť ich usadzovaniu a človek starne a degeneruje stále rýchlejšie, až to telo nevydrží.

Vylúčiť katióny do dostatočného množstva moču nie je pre obličky veľký problém, pokiaľ však nie sú viazané na organické anióny, a to je ten problém. Voda v organizme je totiž nevyhnutná aj pre rozpúšťanie týchto solí a ich dopravu na likvidáciu do pečene. Ale pozor na náhly nadbytok vody, pretože môže byť príčinou zvyšovania krvného tlaku a tvorby opuchov, preto obličky prebytok vody vylučujú, ale netrénované obličky, to nemusia zvládať.

Takže výsledok: piť priebežne dostatok tekutín so zníženým množstvom organických solí a primerane tomu aj močiť.
 
Pite podľa množstva a stavu moču

Ak je moč zapáchajúci, silno zafarbený, zakalený alebo viskóznejší, znamená to, že obličky robili, čo mohli, aby vaše telo zbavili odpadov, ale vďaka vyššej koncentrácii moču je zreteľné, že prácu nedokončili a že v obehu ostáva značné množstvo látok, ktoré mali byť vyplavené, ale neboli. To sú ideálne podmienky pre ich prienik a ukladanie do buniek väzív. Optimálne moč je svetlý a takmer bez zápachu, čo znamená, že obličky do moču odovzdali, čo mali. Aby takýto stav nastal, musíte dostatočne piť, potom chodiť častejšie močiť, čo je síce nevýhoda, ale pocit, že vás mohli obličky účinne čistiť, ju vynahradí. Ak je dostatok moču, tak sa nebojte chodiť močiť aj v noci, to nie je znak choroby, ale čistenia organizmu. Časté močenie malého množstva moču, bolesť a pálenie pri močení je však znakom urologického zápalu.

Človek by za normálnych podmienok mal denne vymočiť najmenej 1,5 l moču, teda vypiť aspoň 2,5 l tekutín. Avšak sú ľudia, ktorí nepijú takmer nič a sú na to adaptovaní, takže nemajú pocit smädu; väčšinou ženy. Im nemožno povedať, aby začali piť niekoľko litrov zo dňa na deň. Obličky nastavené na veľké šetrenie vodou by ju nepustili ani za cenu opuchov a zvýšenia krvného tlaku. Možno im len poradiť zvyšovať pitie postupne, ponúkať si pitie každú chvíľu a sledovať množstvo a kvalitu moču. Toto majú muži ľahšie.

Primárne moču sa v každej obličke robí za deň asi toľko, čo sami vážite, ale ten sa ešte v obličke spätne vstrebáva, podľa toho, koľko si môže organizmus dovoliť stratiť vody. Pre ilustráciu výkonu urologického traktu: pri poruche tvorby antidiuretického hormónu človek za deň vymočí neuveriteľných 20-30 l.

Každopádne sa nebojte močenia. Močte však včas, nezdržiavajte moč, aby ste nenamáhali močový mechúr. A nezabudnite, že bežným odparovaním z pokožky a dýchaním odchádza denne viac ako liter vody, teda okrem premenlivej položky potenia.

pitný režim a pečeňPečeň má dôležitú úlohu v čistení organizmu

Organické soli sú prirodzeným vedľajším produktom pri nedostatočnej oxidácii v pečeni. Ako obmedziť ich produkciu, alebo ako spôsobiť, aby sa netvorili? Dýchať!

Človek dýcha v automatickom režime až do chvíle, keď organizmus zareaguje (pri strese a frustrácii až oveľa neskôr, ako potrebuje) na vyššie množstvo oxidu uhličitého v krvi. Nie na nedostatok kyslíka! Organizmus to rieši rozmnožením červených krviniek a hemoglobínu v nich, ale to trvá dlhú dobu.

Normálny, bežný človek trpí pridusením a následne aj zanedbaným pitím, ale koho za to viniť? Stresové životné podmienky, zlú životosprávu, vlastnú hlúposť alebo lenivosť? Ak to zvalíte na osud a okolnosti, tak prvým vinníkom nie ste vy, ale vaša pečeň. Nie je schopná niektoré chemické látky z potravy v dostatočnej miere rozložiť. Príčiny? Vrodená aj získaná enzymatická nedostatočnosť, nadmerný prísun týchto látok do organizmu, teda hlavne z potravy, nedostatok kyslíka vďaka nedostatku okysličenej krvi, ktorej tečie do pečene málo pri stresoch a napätí. Vinníkom je naše nedostatočné dýchanie a permanentné pridusenie nášho organizmu.

Príčina je aj v nedostatočnej inervácii smerom od chrbtice, kedy tuhnúce a opuchnuté väzivo stláča od miechy odstupujúce nervy sympatika, čo vedie k nerovnováhe vegetatívneho nervového systému a tým zhoršuje vplyv všetkých predchádzajúcich príčin. Dostatok vody je potrebný tiež na odplavovanie nízkomolekulárnych solí obličkami. Toľko teda vstupy a aktivita organizmu.

Pečeň nemôže skladovať veľmi veľa týchto solí a vypúšťa ich teda do krvi a obehu, odkiaľ sa roznesú do celého organizmu. V tele sa usadzajú najviac do buniek väzív, kam sa ľahko dostanú difúziou. Zjednodušene povedané, organické soli sa pretlačia tam, kde ich je menej. Avšak usadzovaním solí (až 10 kg v 40-tich rokoch) sa v pečeni odkladací priestor pre nich strašne zmenšuje, čo vedie k ich vyšším koncentráciám so všetkými dôsledkami!

V bunkách (v odkladacom priestore) čakajú na dostatok vody, teda väčšinou na noc (vtedy pečeň pracuje viac), kým klesne ich koncentrácia v krvi, aby sa mohli opäť vrátiť do obehu nechať pečeňou zdetoxikovať, teda rozložiť. To sa však nedeje kvôli nadmernej dennej stresovej záťaži, kvôli nedostatočnému dýchaniu a teda kvôli nedostatku kyslíka na bunečnej úrovni.

Bunky sa bránia tým, že neodplavenú (nezoxidovanú) časť tohto „odpadu“ uložia v bunke niekam, kde jej nebude prekážať. Vzápätí jej dáme ďalší deň novú dávku odpadu. Tak sa zvyšuje naplnenie bunkového priestoru kryštalickým materiálom, ktorý spôsobuje tuhnutie pôvodne veľmi pružných väzivových buniek, a začne nám napríklad vŕzgať v kolenách.

Bunky je potrebné vyčistiť. Ale ako do nich prepašovať potrebnú vodu v takej podobe, aby vo vnútri mohla ešte niečo rozpúšťať? Musí mať vlastnosti, aby cestou do bunky rozpúšťala „odpadu“  čo najmenej, a v bunke zas čo najviac, a to ešte pomaly a postupne, aby sa nerozvrátilo iónové hospodárstvo bunky.

voda
 

Zdroj: B.Nový, Juraj Krätsmár-Šmogrovič a kol., Osveta, cop. 1994 - O zhlukoch moleky vody: Všeobecná a anorganická chémia: učebnica pre farmaceutické fakulty,

Viac o vode: https://www.personaloxygen.eu/voda